Telo v modernom svete #6 | Prečo ma bolí chrbát?

„Ráno sa neviem obuť. Po dvadsiatich minútach v aute musím vystúpiť. Keď mi niečo spadne na zem, najprv rozmýšľam, či mi to vôbec stojí za ten predklon. V posteli sa otáčam ako robot, lebo sa bojím, že ma sekne.“

Bolesť nie je vždy dôkaz poškodenia

Prečo môže MRI vyzerať zle a človek nemusí cítiť nič?

Dvaja ľudia môžu mať veľmi podobný nález na magnetickej rezonancii a úplne odlišnú bolesť. Jeden dvíha činky, druhý sa bojí obuť si ponožky. Prečo? Pretože bolesť nie je fotografia poškodenia.

Čo sa v článku dozvieš

  • Prečo veľkosť nálezu na MRI nemusí presne zodpovedať sile bolesti?
  • Čo je rozdiel medzi nocicepciou a bolesťou a prečo na tom záleží?
  • Ako strach, spánok, stres a pokles kapacity menia správanie chrbta?
  • Ako sa bezpečne vracať k pohybu od chôdze až k sile?
  • Kedy patrí človek najprv k lekárovi a kedy môže začať s rozumným tréningom?

 

Trénersky EMPIGO úvod

Keď človeka začne bolieť chrbát, prirodzene hľadá pokazenú súčiastku. Chce vedieť, ktorá platnička je poškodená, ktorý stavec je posunutý alebo ktorý sval je skrátený. Tento môj článok však ukazuje dôležitejší rozdiel: nález, ktorý vidíme na snímke, a bolesť, ktorú človek prežíva, nie sú vždy rovnaká vec.

 

Bolesť je reálna a poškodenie môže byť reálne. Veľkosť bolesti a veľkosť poškodenia však nie sú vždy to isté číslo. Preto pri chrbte necvičím diagnózu z papiera. Trénujem človeka, jeho aktuálnu kapacitu, dôveru v pohyb a schopnosť postupne zvládať záťaž.

MRI môže vyzerať zle a človek nemusí cítiť nič. Iného bolí každý predklon, hoci snímka neukazuje katastrofu. Kde je teda problém?

Položím pred vás snímku magnetickej rezonancie driekovej chrbtice.

Vidíte na nej degenerované platničky. Jedna je vyklenutá, pri druhej rádiológ opisuje protrúziu. Medzistavcový priestor už nevyzerá ako obrázok z anatomického atlasu.

 

Magnetická rezonancia driekovej chrbtice s degeneratívnymi zmenami
Magnetická rezonancia driekovej chrbtice s degeneratívnymi zmenami

 

Prvá myšlienka bude asi jasná:„Tento človek musí mať strašné bolesti.“Lenže nemusí. Pokojne môže normálne pracovať, behať, drepovať, dvíhať činky a celé mesiace netušiť, že jeho chrbtica na MRI vyzerá práve takto.

 

„Tento človek musí mať strašné bolesti.“Lenže nemusí. Pokojne môže normálne pracovať, behať, drepovať, dvíhať činky a celé mesiace netušiť, že jeho chrbtica na MRI vyzerá práve takto.
„Tento človek musí mať strašné bolesti.“
Lenže nemusí. Pokojne môže normálne pracovať, behať, drepovať, dvíhať činky a celé mesiace netušiť, že jeho chrbtica na MRI vyzerá práve takto.

 

Potom príde druhý človek. Jeho snímka nevyzerá dramaticky. Žiadna obrovská hernia, žiadna zlomenina, žiadna katastrofa, na ktorú by sa dalo pohodlne ukázať prstom.A napriek tomu mi povie:„Ráno sa neviem obuť. Po dvadsiatich minútach v aute musím vystúpiť. Keď mi niečo spadne na zem, najprv rozmýšľam, či mi to vôbec stojí za ten predklon. V posteli sa otáčam ako robot, lebo sa bojím, že ma sekne.“

 

„Ráno sa neviem obuť. Po dvadsiatich minútach v aute musím vystúpiť. Keď mi niečo spadne na zem, najprv rozmýšľam, či mi to vôbec stojí za ten predklon. V posteli sa otáčam ako robot, lebo sa bojím, že ma sekne.“
„Ráno sa neviem obuť. Po dvadsiatich minútach v aute musím vystúpiť. Keď mi niečo spadne na zem, najprv rozmýšľam, či mi to vôbec stojí za ten predklon. V posteli sa otáčam ako robot, lebo sa bojím, že ma sekne.“

 

Ako je to možné? Ako môže mať jeden človek pomerne škaredý nález bez bolesti a druhý veľkú bolesť bez veľkého nálezu? Práve tu sa začína skutočné pochopenie bolesti chrbta. Nie pri slove „protrúzia“. Nie pri jednom skrátenom svale. A už vôbec nie pri predstave, že každá bolesť je presný merač toho, koľko tkaniva sa pokazilo.

Keby ste si z tohto článku odniesli iba jednu vetu, nech je to táto:

Bolesť je reálna. Poškodenie môže byť reálne. Ale veľkosť bolesti a veľkosť poškodenia nie sú vždy to isté číslo.

Bolesť nie je röntgen poškodenia

Keď začne bolieť chrbát, prirodzene hľadáme pokazenú súčiastku. Ktorý stavec mám posunutý? Ktorá platnička je poškodená? Ktorý sval je skrátený? Mám zápal? Slabý core? Krivú panvu? Zlé držanie tela? Je to pochopiteľné. Ako strojár by som pri klepaní motora tiež otvoril kapotu a hľadal ložisko, ozubené koleso alebo vôľu v mechanizme. Lenže ľudské telo nie je motor poskladaný z mŕtvych dielov. Chrbtica je živá. Mení sa podľa záťaže. Regeneruje. Adaptuje sa. Je prepojená s nervovým systémom, svalmi, dýchaním, spánkom, stresom, hormónmi, imunitou aj prostredím, v ktorom človek žije.

Bolesť preto nie je zvuk pokazeného ložiska. Je to ochranná skúsenosť živého systému. Medzinárodná asociácia pre štúdium bolesti rozlišuje dve veci, ktoré ľudia často hodia do jedného vreca: nocicepciu a bolesť.

Nocicepcia je nervové spracovanie podnetov, ktoré môžu tkanivo poškodzovať. Bolesť je výsledná osobná senzorická a emocionálna skúsenosť. Jedno môže s druhým úzko súvisieť, ale nie sú to synonymá.

To je dôležité, pretože nociceptor neposiela do mozgu hotovú vetu: „Bolí ťa platnička presne na sedem z desiatich.“ Posiela informáciu o potenciálnom ohrození. Nervový systém ju spracuje spolu s ďalšími informáciami a vznikne výsledná skúsenosť bolesti.

Nie je to vedomé rozhodnutie. Človek si bolesť nevyberá a nevymýšľa. Je to podobné, ako keď sa pri strese zrýchli pulz alebo stiahne žalúdok. Neurobili ste to naschvál. Napriek tomu je reakcia úplne fyzická a úplne reálna.

Alarm nehovorí, aký veľký je požiar

Najjednoduchšia pomôcka je požiarny alarm. Jeho úlohou nie je odmerať plochu požiaru. Jeho úlohou je varovať vás, keď systém vyhodnotí, že môže byť problém. Niekedy sa spustí pri skutočnom požiari. Vtedy nám zachráni dom. Niekedy sa spustí pri pripálenom toaste. Oheň nezachvátil kuchyňu, ale dymu bolo dosť na to, aby alarm povedal: „Radšej ťa zobudím.“ A keď je alarm po predchádzajúcej udalosti nastavený veľmi citlivo, môže reagovať aj na paru z kúpeľne.

 

 

Rozhýbte stuhnuté telo s trénerom
Alarm nehovorí, aký veľký je požiar
Pri bolesti chrbta sa môže stať niečo podobné. Po akútnom zranení, opakovaných bolestivých epizódach alebo mesiacoch ochranného správania môže byť systém pripravený spustiť ochranu skôr. Svaly sa stiahnu, pohyb sa obmedzí a bolesť sa objaví pri menšej záťaži než kedysi.Pozor: táto metafora neznamená, že každá chronická bolesť je „precitlivený mozog“. Existuje bolesť nociceptívna, neuropatická aj nociplastická a u jedného človeka sa môžu mechanizmy prekrývať. Bez vyšetrenia ich nemožno hádať podľa jedného videa na internete.

Vysvetlenie pojmov:

  • Nociceptívna bolesť vzniká podráždením receptorov bolesti pri poškodení, podráždení alebo zápale tkaniva.
  • Neuropatická bolesť vzniká poškodením alebo ochorením nervu či nervového systému a často sa prejavuje pálením, elektrizovaním alebo mravenčením.
  • Nociplastická bolesť vzniká zmeneným spracovaním bolestivých signálov v nervovom systéme aj bez jasného poškodenia tkaniva alebo nervu.
Pomôcka s alarmom má vysvetliť iba jednu zásadnú vec: Sila výstrahy nemusí presne kopírovať rozsah aktuálneho poškodenia.

MRI je fotografia anatómie, nie fotografia bolesti

V roku 2015 vyšla veľká systematická práca, ktorá spojila údaje zo 33 štúdií a zahŕňala 3 110 ľudí bez bolesti chrbta.

Výsledky sú presne ten typ informácie, ktorý by mal človek poznať ešte predtým, než dostane do ruky správu z magnetickej rezonancie.

Áno, čítate správne. Takmer tretina bezpríznakových dvadsaťročných mala protrúziu platničky a 37 percent známky degenerácie.

 

Bolesť chrbta

 

Tí ľudia neprišli na vyšetrenie preto, že sa nevedeli obuť. Boli bez bolesti!!!

Čo z toho vyplýva? Nie to, že platničky nebolia. Nie to, že MRI je zbytočné. A už vôbec nie to, že nález treba ignorovať.

Správny záver je omnoho presnejší:

Samotná prítomnosť nálezu ešte nedokazuje, že sme našli jediný zdroj bolesti. Nález musí sedieť s príznakmi a celým klinickým obrazom. Potvrdzuje to aj druhá meta-analýza: viaceré degeneratívne nálezy boli u ľudí s bolesťou častejšie než u ľudí bez bolesti. Štruktúra teda nie je nepodstatná. Len z nej nemôžeme urobiť celý príbeh.

Vrásky na chrbtici

Keď má päťdesiatročný človek vrásky na tvári, nikto mu nepovie:

„Máte degeneratívne ochorenie kože.“

Povieme, že koža žila a stárne. Bola na slnku, smiala sa, mračila sa a  starla. Keď zobrazíme chrbticu, zrazu používame slová ako degenerácia, desikácia, osteofyty, bulging, protrúzia a spondylóza.

Vysvetlenie pojmov:

  • Degenerácia – postupné štrukturálne zmeny tkanív chrbtice súvisiace s vekom, záťažou a individuálnym opotrebovaním.
  • Desikácia – zníženie obsahu vody v medzistavcovej platničke, ktorá je preto menej pružná.
  • Osteofyty – drobné kostné výrastky na okrajoch stavcov, ktoré vznikajú ako reakcia na dlhodobú záťaž.
  • Bulging – plošné vyklenutie medzistavcovej platničky za jej bežný okraj.
  • Protrúzia – ohraničené vyklenutie alebo vysunutie časti platničky do okolitého priestoru.
  • Spondylóza – súhrnný názov pre degeneratívne zmeny chrbtice vrátane platničiek, stavcov a kĺbov.
Sú to legitímne odborné výrazy, ale v hlave bežného človeka sa ľahko preložia do jedinej vety:

„Mám zničený chrbát.“

A od tej chvíle nezačne žiť podľa toho, čo jeho telo dokáže. Začne žiť podľa nálezu. Prestane sa predkláňať. Nákupnú tašku nosí od tela ako rádioaktívny materiál. Pri obúvaní ponožiek zadrží dych. Každé pichnutie v krížoch pripíše platničke. Keď ho po drepe bolí chrbát, nepovie si, že dostal väčšiu dávku záťaže, než na akú bol pripravený.

Povie si: „Dorazil som si ho.“

Slová majú následky. Ak človeku poviete, že má chrbticu tridsaťročného baníka po závale, začne ju tak používať. Ak mu nález vysvetlíte v kontexte, stále rešpektujete medicínu, ale neodoberiete mu dôveru vo vlastné telo. Platničku neprehovoríme z bolesti. Ale ani ju nemusíme vyhlásiť za rozpadnutú len preto, že už nevyzerá ako nová.

 

Muž sa opatrne predkláňa po nákupnú tašku a chráni si kríže
Keď človek začne veriť, že má zničený chrbát, aj obyčajný predklon môže začať vnímať ako nebezpečný pohyb.

 

Kedy štruktúra naozaj hrá veľkú úlohu

Ak sa natrhne sval, zlomí stavec, zapáli tkanivo alebo podráždi nervový koreň, štruktúra je dôležitá. Ak vám na nohu spadne stokilová činka, nepotrebujete prednášku o presvedčeniach. Potrebujete vyriešiť poškodenie. Rovnako pri platničke môže smer bolesti, strata citlivosti, svalová slabosť, reflexy a ďalšie neurologické prejavy veľmi dobre zapadať do konkrétneho nálezu.

Preto nemám rád dva extrémy.

Prvý hovorí: „Všetko je poškodenie.“ Druhý hovorí: „Na tkanive nezáleží, všetko je nervový systém.“

Oba sú príliš LACNÉ na organizmus, ktorý je biomechanický, neurologický, metabolický, psychologický a sociálny naraz.

Chrbtica je tkanivo. Ale toto tkanivo žije v človeku.

 

Bolesť je už prekročená hranica…

Toto je moja veta, ktorú pri tréningu používam veľmi rád:

Bolesť je prekročená hranica.

 

Telo ešte neverí pohybu, do ktorého sa ho snažia dostať.
Telo ešte neverí pohybu (DREP), do ktorého sa ho snažíme dostať. Vzniká napätie a následne bolesť…
Lenže tá hranica nemusí byť vždy hranicou poškodenia. Môže to byť hranica momentálnej tolerancie. Hranica objemu, intenzity, únavy, sily, regenerácie alebo toho, čo nervový systém v tej chvíli vyhodnotí ako bezpečné. Predstavte si pohár. Jeho veľkosť je vaša aktuálna kapacita. Do pohára však nelejete iba tréning. Lejete tam osem hodín sedenia, nosenie dieťaťa, stres v práci, dve zlé noci, cestu autom, starú bolestivú skúsenosť, sobotné prenášanie dlažby aj nedeľný futbal, hoci ste tri mesiace nebehali. Žiadna z týchto vecí sama osebe nemusí byť problém. Ale keď sa pohár naplní, posledná kvapka ho preleje.Človek potom povie: „Seklo ma, keď som zdvihol ponožku zo zeme.“Ponožka však často nebola celý problém. Bola iba posledná kvapka po týždni, počas ktorého kapacita klesala a záťaž rástla. Tento model nie je diagnóza ani univerzálna rovnica. Je to užitočný spôsob premýšľania: Ak záťaž resp. bolesť opakovane presahuje kapacitu, riešením nemusí byť odstrániť zo života všetku záťaž.Riešením môže byť rozumne znížiť dávku a potom zväčšovať kapacitu. Ak mám „zničený chrbát“, môžem sa ho iba báť. Ak mám kapacitu, ktorá nestačí na môj život, kapacita sa dá trénovať.

Traja ľudia, tri rovnaké snímky, tri odlišné chrbty

Máme napr. troch 45 ročných mužov. Podobná výška, podobná hmotnosť a na MRI podobná miernadegenerácia platničiek.

Prvý cvičí trikrát týždenne. Chodí pešo, spí slušne a jeho telo pravidelne prenáša záťaž. Keď má v sobotu robiť v záhrade, nie je to preň úplne nový šport.

Druhý desať rokov necvičí. Päť dní sedí a v sobotu ide a  osem hodín prenáša dlažbu. Jeho problém nemusí byť jedna chybná poloha. Problém je skok z takmer nulovej prípravy na výkon, na ktorý telo nedostalo čas.

Tretí bol kedysi športovec. Posledné mesiace  spí päť hodín, rieši firmu, rodinu a  prestal cvičiť a dvakrát ho prudko seklo. Pri každom predklone už čaká tretiu epizódu „seriálu“…

Majú podobné MRI obrázky. Nemajú však rovnakú silu, kondíciu, históriu, spánok, očakávania ani stav nervového systému.

Prečo by mali na rovnakú záťaž reagovať rovnako?

 

Tvoja chrbtica nepríde na tréning sama

Veľa ľudí chce pri bolesti chrbta riešiť iba chrbát…

Lenže človek ku mne neprinesie v igelitke oddelenú driekovú chrbticu. Príde celý. Prinesie si noc, počas ktorej spal štyri a pol hodiny. Poradu, na ktorej bol dve hodiny v napätí. Hádku doma. Päť až desať káv. Dvadsaťtisíc krokov alebo, naopak, štyristo krokov. Prinesie si strach z MRI aj spomienku na deň, keď sa nevedel postaviť z postele. Je to stále tá istá chrbtica. Nie je to však ten istý biologický stav.

Výskum spája problémy so spánkom s vyšším rizikom chronickej muskuloskeletálnej bolesti. Smer môže ísť oboma stranami: zlý spánok môže zhoršovať podmienky pre bolesť a bolesť zároveň ničí spánok. To neznamená, že nespavosť je jedinou príčinou bolesti chrbta. Znamená to, že ignorovať spánok pri chronickej bolesti je, ako riešiť prehrievajúci sa motor a odmietnuť sa pozrieť na chladiaci systém. Často sa mojich klientov na začiatku spýtam: “spíš dobre?„

 

Čo si z toho zober do tréningu

Biológiu človeka nemožno oddeliť od prostredia, v ktorom žije. Svetlo, tma, teplota, denný rytmus, spánok, mitochondrie a každodenný pohyb ovplyvňujú, koľko energie a rezervy má organizmus k dispozícii.

Keď to preložím do normálnej trénerskej empigo reči, dostanem veľmi praktickú otázku:

Koľko biologickej rezervy má dnes človek na zvládnutie záťaže?

 

Ako budovať svalovú hmotu. Sila a svalový rozvoj. Košice
Sila je ukazovateľom zdravia a dlhovekosti. Podpor aj ty svoje zdravie ešte dnes.
Svalová kontrakcia, udržiavanie nervových signálov, obnova tkanív aj regulácia svalového napätia stoja energiu. Organizmus po dobrom spánku, pravidelnom dennom rytme a primeranom pohybe neprichádza k činke v rovnakom stave ako človek, ktorý zaspal o jednej ráno pri modrom svetle, o piatej vstával, celý deň nevidel denné svetlo a večer chce jedným tréningom dobehnúť celý týždeň. To nejde,Môžeme si to predstaviť ako batériu a istič.Platnička, svaly a nervový systém predstavujú hardvér. Mitochondrie dodávajú energiu. Nervový systém riadi pohyb a zároveň chráni telo. Spánok, denný rytmus a pravidelný pohyb pomáhajú organizmu obnovovať rezervu.Keď je táto rezerva dlhodobo nízka, rovnaká mechanická úloha môže predstavovať oveľa väčší podiel toho, čo telo v danom momente zvládne. Pohyb, ktorý by za normálnych okolností nebol problémom, môže byť pri únave, strese a nedostatočnej regenerácii vnímaný ako nadmerná záťaž. Podobne je to aj pri budovaní svalov.

 

Ranné svetlo, samozrejme, nevloží vysunutú platničku späť medzi stavce. Môže však podporiť pravidelnejší denný rytmus. Kvalitnejší spánok, pohyb vonku (hlavne v prírode), chôdza a nižší večerný stres zase vytvárajú lepšie podmienky na reguláciu bolesti, zotavenie a zvládanie tréningu. 
Osobný Tréner Košice Každý pohyb potrebuje energiu.
Každý pohyb potrebuje energiu.
Preto sa každého klienta nepýtam iba na to, kde ho bolí. Zaujíma ma aj:

  • kedy chodí spať,
  • či ráno vidí denné svetlo,
  • koľko sa počas dňa hýbe,
  • či je neustále v napätí,
  • ako dýcha,
  • ako regeneruje,
  • a či jeho tréning skutočne buduje kapacitu, alebo iba pridáva ďalšiu dávku stresu….

Tréning totiž nie je oddelený od zvyšku života. Je iba jednou zo záťaží, ktoré musí organizmus spracovať. Preto niekedy nepotrebujeme pridať ďalší cvik, ďalšiu sériu alebo vyššiu váhu. Niekedy potrebujeme najprv vytvoriť lepšie podmienky, aby telo vôbec dokázalo na tréning pozitívne reagovať.

Prečo ma bolí chrbát?

Funkcia je viac ako palivo

Nestačí hľadať zázračnú tabletku „na platničku“. Telo potrebuje podmienky, v ktorých sa môže znova hýbať, prispôsobovať a fungovať.

A čo psychika?

Keď človeku poviem, že stres, obavy alebo zlá skúsenosť môžu tiež ovplyvniť bolesť, často v jeho tvári vidím  trošku odpor.

„Takže si to iba namýšľam?“

Nie!

Pri strese sa vám zrýchli pulz. Je pulz vymyslený?

Pred dôležitým vystúpením sa vám môže stiahnuť žalúdok. Je žalúdok vymyslený?

Keď sa zľaknete, zvýši sa svalové napätie a zmení sa dýchanie. Sú svaly a dych psychologická ilúzia?

Samozrejme, že nie.

Mozog, miecha, periférne nervy, imunitný systém a tkanivá nefungujú ako oddelené firmy. Neustále si medzi sebou vymieňajú informácie.

Strach môže zmeniť váš pohyb. Očakávanie nebezpečenstva môže zvýšiť ostražitosť. Dlhodobý stres môže zhoršiť spánok. Zlý spánok môže znížiť toleranciu záťaže. Menej pohybu môže znížiť kondíciu. A znížená kondícia môže spôsobiť, že bežný deň bude pre telo náročnejší.

To nie je popretie biomechaniky.

To je biomechanika vložená späť do živého človeka.

Aj preto sa pri dlhodobej bolesti chrbta odporúča celostný prístup zameraný na konkrétneho človeka. Podľa potreby môže zahŕňať edukáciu, cvičenie, fyzikálnu terapiu, psychologickú podporu aj medicínsku starostlivosť.

Nie jednu univerzálnu procedúru pre každého.

Strach môže zmenšiť váš chrbát

Nemyslím fyzicky. Myslím jeho použiteľný svet.

Človeka raz prudko sekne pri predklone. Najprv sa predklonu niekoľko dní vyhýba a  úplne rozumne. Akútne podráždené tkanivo nemusí potrebovať hrdinstvo.

Lenže niekoľko dní sa zmení na týždeň, týždeň na mesiac a mesiac na rok. A je to zacyklené…bum.

Pri obúvaní vytočí nohu do strany. Veci zo zeme dvíha iba so úplne vystretým a napätým chrbtom. Keď má zdvihnúť dieťa, radšej zavolá partnerku. Každé napätie v chrbte vyhodnotí ako začiatok ďalšieho „seknutia“.

Telo tak nedostane bezpečnú príležitosť znova si vytvoriť toleranciu.

Rozsah pohybu sa zmenší, sila klesne a predklon sa stane cudzím pohybom. Neskôr príde bežná situácia — práca v záhrade, sťahovanie, dlhá cesta autom a tá presiahne jeho súčasnú kapacitu.

Chrbát zabolí.

„Vidíš? Predklon je nebezpečný.“

Lenže táto epizóda môže znamenať aj niečo iné:

Predklon nebol dostatočne trénovaný a jednorazová dávka bola príliš veľká. Chapeš?

Rehabilitácia preto nie je iba o tom, čo z pohybu odstránime. Je aj o tom, čo doňho postupne vrátime.

 

Biomechanika nezmizla

Správna technika hlbokého drepu pri tréningu mobility
Správna technika hlbokého drepu pri tréningu
Ak zdvihnem zo zeme sto kilogramov, chrbtica prenáša sily.Ak tisíckrát zopakujem pohyb, na ktorý nie som pripravený, tkanivá dostanú určitú dávku záťaže.Ak po troch mesiacoch nečinnosti dramaticky zvýšim objem práce, riziko problémov sa môže zvýšiť.To však neznamená, že existuje jedna dokonalá poloha, v ktorej sa človek nesmie nikdy pohnúť.Chrbtica sa môže ohýbať, vystierať aj rotovať. Robí to od detstva. Otázka nie je, či sa pohla o tri stupne mimo ideálneho obrázka.

Dôležitejšie otázky sú:

  • Akú silu musela zvládnuť?
  • Koľkokrát musela pohyb zopakovať?
  • Ako rýchlo sa pohyb uskutočnil?
  • V akom stave bol človek?
  • A bola chrbtica na takúto dávku pripravená?

Technika je nástroj na rozloženie síl a zlepšenie výkonu.

Nie je to náboženstvo.

Niekedy potrebujem klienta naučiť lepšie pracovať bedrami. Inokedy ho musím naučiť, že kontrolovaný predklon nie je smrť. Jeden človek potrebuje viac pohybu, druhý viac stability, tretí silu a štvrtý najmä postupný návrat k činnosti, ktorej sa bojí.

Preto stále opakujem:

Necvičíme spolu diagnózu. Trénujeme teba.

Prečo lekár niekedy nechce hneď magnetickú rezonanciu?

Silná bolesť v človeku prirodzene vytvára potrebu vidieť, čo sa vo vnútri deje.

„Keď ma to bolí deväť z desiatich, predsa tam musí byť niečo veľké.“

Niekedy zobrazovanie, samozrejme, potrebujeme, najmä ak vyšetrenie ukazuje možné vážnejšie ochorenie, významné neurologické príznaky alebo ak výsledok pravdepodobne zmení ďalší postup.

Pri bežnej nešpecifickej bolesti krížov sa však magnetická rezonancia nemusí robiť automaticky každému človeku.

Dôvodom nie je nezáujem ani snaha niečo zanedbať. Problém je v tom, že snímka môže ukázať bežnú zmenu súvisiacu s vekom, ktorá nemusí byť skutočnou príčinou bolesti. Človek jej však môže pripísať veľký význam a začať sa svojho tela ešte viac báť.

Magnetická rezonancia je fantastická mapa anatómie. Ani najdetailnejšia mapa vám však nepovie, ako človek spal, koľko stresu prežíva, ako sa hýbe, čoho sa bojí alebo akú záťaž zvládal v posledných mesiacoch.

Snímka je časť vyšetrovania.

Nie je to rozsudok.

Čo pri úvodnom trénerskom vyšetrení sledujem?

Keď za mnou príde človek s bolesťou chrbta, nezačínam automaticky troma cvikmi na stred tela.

Najprv potrebujem pochopiť správanie problému.

Zaujíma ma:

  • Kedy bolesť začala a čo sa v tom období zmenilo?
  • Je bolesť lokálna, alebo sa šíri do nohy?
  • Mení sa citlivosť alebo sila?
  • Ktorý smer pohybu bolesť zhoršuje a ktorý prináša úľavu?
  • Bolí viac predklon, záklon, rotácia, státie alebo sedenie?
  • Ako človek reaguje na chôdzu a bežnú dennú záťaž?
  • Čo dokáže dnes a čo dokázal pred pol rokom?
  • Koľko spí a ako regeneruje?
  • Aký má denný rytmus?
  • Má strach z konkrétneho pohybu?
  • Je problém nový, alebo sa vracia už niekoľko rokov?

Potom sledujem pohyb.

Nehľadám však magickú asymetriu, ktorú „napravím“ jedným cvikom. Zaujíma ma rozsah, kontrola, sila, tolerancia a reakcia tela.

To je rozdiel medzi náhodnou zbierkou cvikov a premysleným tréningovým plánom.

Telo hlasuje trikrát

Pri návrate k pohybu klientom vysvetľujem jednoduché pravidlo:

Telo nehodnotí cvičenie iba počas samotného pohybu. Hodnotí ho trikrát.

1. Počas pohybu

Čo sa deje s bolesťou, rozsahom pohybu a istotou?

2. Krátko po cvičení

Upokojil sa systém, zostal rovnaký, alebo sa príznaky postupne zhoršujú?

3. Na druhý deň

Som približne na svojej pôvodnej úrovni, alebo som si dávku prestrelil?

Jeden nepríjemný pocit počas jedného opakovania ešte nemusí povedať celý príbeh. Dôležitejší je celkový trend.

Zelená zóna

Pohyb je tolerovateľný, príznaky sa výrazne nerozširujú, po cvičení sa upokoja a na druhý deň nie ste citeľne horší.

Dávka bola pravdepodobne zvládnuteľná.

Oranžová zóna

Bolesť rastie s každou sériou, rozsah pohybu sa zmenšuje, príznaky zostávajú zvýšené do ďalšieho dňa alebo sa začnú šíriť.

V takom prípade môže byť potrebné znížiť rozsah, odpor, počet opakovaní alebo frekvenciu cvičenia. Ak si nie ste istí, problém je vhodné konzultovať s odborníkom.

Červená zóna

Objaví sa nová alebo postupne sa zhoršujúca slabosť, výrazná strata citlivosti, porucha kontroly močenia alebo stolice, znecitlivenie v oblasti rozkroku či iný závažný príznak.

Toto nie je situácia na internetový tréningový plán.

Potrebujete rýchle medicínske vyšetrenie.

Malý návratový rebrík: od bezpečia k sile

Nasledujúce cviky nie sú liekom pre každého a nenahrádzajú odborné vyšetrenie. Sú iba ukážkou toho, ako môže vyzerať postupnosť pri bežnej nešpecifickej bolesti bez varovných príznakov.

1. Desať minút chôdze vonku

Nie je to málo.

Chôdza spája rytmický pohyb panvy a chrbtice s nízkou dávkou záťaže, dýchaním a orientáciou v priestore. Ak ju absolvujete ráno vonku, získate zároveň prirodzený svetelný signál pre svoj denný rytmus.

Začnite pokojne piatimi minútami.

Nehodnoťte iba prvých tridsať sekúnd. Sledujte, či sa krok postupne uvoľní a ako sa cítite o hodinu neskôr.

2. Dýchanie v polohe 90/90

Ľahnite si na chrbát a lýtka položte na stoličku tak, aby kolená a bedrá boli približne v pravom uhle.

Nadýchnite sa pokojne nosom a vydýchnite o niečo dlhšie, bez tlačenia a bez násilia.

Cieľom nie je „napraviť stavec dychom“. Cieľom je zistiť, či dokážete znížiť zbytočné napätie a hýbať rebrami bez toho, aby bol každý nádych bojom.

Začnite piatimi pomalými výdychmi.

3. Pohyb panvy dozadu na štyroch

Kľaknite si na štyri a pomaly posúvajte panvu smerom k pätám, iba do rozsahu, ktorý je tolerovateľný.

Potom sa vráťte späť.

Nehľadáme dokonalú polohu. Hľadáme bezpečnú dávku pohybu.

Ak je predklon citlivý, môže byť tento pohyb prvým schodíkom. Nie je konečným testom vašej chrbtice.

Začnite šiestimi pomalými opakovaniami.

4. Predklon k stene

Postavte sa chrbtom približne dvadsať centimetrov od steny.

Posuňte zadok dozadu, jemne sa dotknite steny a vráťte sa do stoja. Postupne môžete stáť od steny o niečo ďalej.

Takto sa učíte znovu pracovať bedrami, prenášať ťažisko a tolerovať ohyb pod kontrolou.

Neskôr môže prísť zdvíhanie kettlebellu z vyvýšenej podložky. Potom nižšia poloha a až neskôr vyššia záťaž.

Začnite dvoma sériami po šiestich opakovaniach.

5. Nosenie závažia

Tento krok prichádza až vtedy, keď predchádzajúce stupne zvládate dobre.

Kufríkové nosenie s jednoručkou alebo kettlebellom učí trup prenášať silu počas chôdze. Začína sa ľahko, na krátky čas a technicky čisto.

Nie je to test ega.

Vidíte tú logiku?

Upokojiť. Rozhýbať. Naučiť. Zaťažiť. Zosilnieť.

Nie všetko v jeden deň a nie každému rovnakou cestou.

Najlepší cvik na bolesť chrbta neexistuje

Keď sa ma niekto spýta:

„Aký je najlepší cvik na chrbát?“

Moja odpoveď je:

Pre koho?

Pre človeka, ktorý sa bojí predklonu?

Pre človeka, ktorý sa predkloní bez problémov, ale nevydrží desať minút stáť?

Pre silového športovca?

Pre sedemdesiatročnú ženu?

Pre človeka po akútnej epizóde?

Pre niekoho s príznakmi podráždeného nervového koreňa?

Alebo pre človeka, ktorý robí každý deň dvadsať mobilizačných cvikov, no jeho chrbát nikdy nedostane postupne zvyšovanú silovú záťaž?

To nemôže byť ten istý cvik.

Cvičenie môže byť pri dlhodobej bolesti krížov veľmi užitočné. Z toho však nevyplýva, že existuje jeden víťazný pohyb pre každého.

Dobrý program musí zohľadňovať človeka, jeho cieľ, príznaky, preferencie aj súčasnú kapacitu.

Najlepší cvik je často ten, ktorý rieši konkrétny chýbajúci článok a ktorý človek dokáže bezpečne a dlhodobo vykonávať.

Zdravý chrbát nie je porcelán

Zdravý chrbát nie je chrbát, ktorý nikdy nič necíti.

Športovec môže mať svalovicu. Človeka môže po ôsmich hodinách v záhrade pobolievať driek. Bežec si môže preťažiť lýtko.

Bolesť sama osebe ešte nemusí znamenať katastrofu. Rovnako ani únava automaticky neznamená ochorenie.

Dôležité je:

  • ako často sa bolesť objavuje,
  • ako dlho trvá,
  • čo ju vyvoláva,
  • ako veľmi obmedzuje váš život,
  • či sa postupne zhoršuje,
  • a ako rýchlo sa po záťaži zotavíte.

Pre mňa zdravý chrbát nie je dokonale rovný chrbát zamknutý v jednej „správnej“ polohe.

Zdravý chrbát má možnosti.

Vie sa ohnúť. Vie sa vystierať. Vie rotovať. Vie vytvoriť napätie, keď treba preniesť silu. Vie napätie uvoľniť, keď už nie je potrebné.

A najmä sa dokáže postupne prispôsobiť tomu, čo od neho život vyžaduje.

Chrbtica nepotrebuje celoživotnú ochrannú fóliu.

Potrebuje primerané podmienky a rozumnú dávku záťaže.

Kedy nepatríte najprv na tréning?

Môj blogovský článok má človeka upokojiť, nie uspať jeho pozornosť.

Nie každú bolesť treba rozcvičiť.

Urgentné vyšetrenie je dôležité najmä pri:

  • novej poruche močenia alebo stolice,
  • strate citlivosti v oblasti genitálií či konečníka,
  • bolesti alebo slabosti v oboch nohách,
  • rýchlo sa zhoršujúcej neurologickej slabosti,
  • vážnom úraze,
  • horúčke alebo celkovej chorobnosti,
  • nevysvetliteľnom chudnutí,
  • podozrení na infekciu alebo nádorové ochorenie,
  • výraznej nočnej bolesti,
  • alebo iných nezvyčajných príznakoch.

Dobré pohybové vedenie nezačína tvrdením, že všetko vyrieši cvičenie.

Začína schopnosťou rozpoznať, čo patrí do tréningu a čo musí najprv vidieť lekár.

Tak prečo vás bolí chrbát?

Možno máte podráždené tkanivo.

Možno je do problému zapojený nerv.

Možno ste dostali väčšiu dávku záťaže, než na akú bolo telo pripravené.

Možno sa po niekoľkých epizódach pridal strach a ochranné napätie.

Možno máte veľkú pohyblivosť, ale málo sily.

Alebo máte veľkú silu v troch cvikoch, no veľmi malú variabilitu pohybu mimo posilňovne.

Možno posledný mesiac spíte päť hodín, pracujete dvanásť hodín denne a od tela očakávate výkon ako počas dovolenky.

Možno máte na magnetickej rezonancii nález, ktorý k vašim ťažkostiam skutočne významne prispieva.

A veľmi často sa stretne viac vecí naraz.

Bolesť chrbta nie je jedna choroba s jedným vypínačom.

Preto neexistuje ani jeden univerzálny cvik, matrac, masáž, manipulácia alebo tabletka pre všetkých.

Namiesto jedinej otázky:

„Čo mám poškodené?“

sa oplatí položiť aj ďalšiu:

„Čo môjmu telu dnes chýba, aby túto záťaž zvládalo lepšie?“

Cieľom nie je vypnúť alarm za každú cenu

Cieľom je zistiť, prečo alarm zvoní, vylúčiť vážny problém a potom postupne vybudovať systém, ktorý nemusí spúšťať ochranu pri každej bežnej úlohe.

Niekedy začneme chôdzou.

Inokedy dychom, izometriou, mobilitou bedier alebo kontrolovaným predklonom.

Neskôr príde drep, ťah, nosenie závažia, rotácia a návrat k práci či športu.

Jeden človek potrebuje viac pohybu.

Druhý potrebuje viac stability.

Tretí potrebuje silu.

Štvrtý potrebuje prestať každý deň skúšať nový cvik z internetu a konečne dostať jasný postup.

Ak neviete, či vám chýba pohyblivosť, kontrola, sila, kondícia alebo medicínske dovyšetrenie, presne na to slúži vstupná konzultácia a pohybové vyšetrenie.

Som osobný tréner v Košiciach  a nezačínam diagnózou z papiera a univerzálnym „core tréningom“. Najprv si prejdeme váš príbeh, správanie bolesti, pohyb, silu, toleranciu záťaže a regeneráciu.

Ak je problém v kompetencii lekára alebo fyzioterapeuta, poviem vám to.

Ak patrí do rozumného tréningu, postavíme cestu od vašej dnešnej kapacity k tomu, čo chcete znovu zvládať.

Pretože úlohou dobrého tréningu nie je naučiť človeka báť sa vlastného chrbta.

Úlohou je vrátiť mu pohyb, kontrolu, silu, kapacitu a dôveru.

Chrbtica nie je krehká konštrukcia, ktorú musíte celý život chrániť pred životom.

Je to živá biologická štruktúra.

A živé štruktúry majú jednu fantastickú schopnosť:

dokážu sa adaptovať.

A čo poškodená platnička?

Tu zostáva najzaujímavejšia otázka.

Ak môžu mať ľudia protrúziu, degeneráciu alebo bulging bez akejkoľvek bolesti, prečo niekoho platnička bolí a iného nie?

Prečo jeden človek s výrazným nálezom dvíha sto kilogramov a druhého s miernejším nálezom bolí aj zaväzovanie šnúrok?

A ako zistíme, či je platnička skutočne významnou časťou problému?

Presne tomu sa budeme venovať v ďalšom článku:

Prečo má niekto poškodenú platničku bez bolesti a iného chrbát bolí?

Časté otázky

Môže ma bolieť chrbát, aj keď magnetická rezonancia neukáže poškodenie?

Áno.

Bolesť vzniká spracovaním viacerých biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Snímka môže byť užitočná, ale nedokáže sama zobraziť bolesť ani vysvetliť každý nešpecifický problém.

Znamená protrúzia platničky automaticky operáciu?

Nie.

Protrúzie sa nachádzajú aj u ľudí bez bolesti. Význam nálezu závisí od príznakov, neurologického vyšetrenia, vývoja stavu a ďalších okolností.

O liečbe rozhoduje kvalifikovaný zdravotnícky odborník podľa celého klinického obrazu.

Potrebujem pri bolesti krížov magnetickú rezonanciu?

Nie vždy.

Pri bežnej nešpecifickej bolesti sa rutinné zobrazovanie bez podozrenia na závažnú príčinu spravidla neodporúča.

Magnetická rezonancia má najväčší význam vtedy, keď môže výsledok zmeniť ďalší postup alebo keď vyšetrenie ukazuje varovné príznaky.

Mám pri bolesti chrbta cvičiť alebo odpočívať?

Závisí to od príčiny a fázy problému.

Pri mnohých bežných bolestiach je primeraná aktivita vhodnejšia než dlhé ležanie. Dávka a typ pohybu však musia byť tolerovateľné.

Pri vážnom úraze, nových neurologických príznakoch alebo iných varovných prejavoch patrí človek najprv na medicínske vyšetrenie.

Aký je najlepší cvik na bolesť chrbta?

Univerzálny najlepší cvik neexistuje.

Pre niekoho je prvým krokom chôdza. Pre iného obnovenie pohybu, rozvoj sily alebo postupný návrat k obávanej činnosti.

Rozhoduje to, čo konkrétnemu človeku chýba a ako jeho telo reaguje počas cvičenia, po ňom a na druhý deň.

Ako môžeš pokračovať

Ak chceš zistiť, čo konkrétne tvojmu chrbtu chýba, nezačínaj náhodným cvikom z internetu. V EMPIGO v Košiciach najprv prejdeme príbeh bolesti, pohyb, silu, toleranciu záťaže a regeneráciu. Potom vytvoríme postup od dnešnej kapacity k tomu, čo chceš znovu zvládať.

Chceš bezpečne zistiť, čo tvojmu chrbtu chýba? Rezervuj si  u mňa vstupnú konzultáciu v Košiciach.

 

Mirek Pramuka

Osobný tréner v Košiciach

 

Zdroje a odborná literatúra

  1. International Association for the Study of Pain. IASP Terminology: Pain and Nociception.
  2. Brinjikji W. et al. Systematic Literature Review of Imaging Features of Spinal Degeneration in Asymptomatic Populations. American Journal of Neuroradiology, 2015.
  3. Brinjikji W. et al. MRI Findings of Disc Degeneration Are More Prevalent in Adults with Low Back Pain than in Asymptomatic Controls. American Journal of Neuroradiology, 2015.
  4. Hartvigsen J. et al. What low back pain is and why we need to pay attention. The Lancet, 2018.

Komentáre: