Teraz | Jediné miesto, kde sa naozaj deje život

Zastav sa na chvíľu.

Nie zajtra. Nie o hodinu. Teraz.

Nadýchni sa.

Možno si to nikdy takto neuvedomil, ale celý tvoj život sa odohráva iba v jednom bode. V jednom tenkom okamihu reality, ktorý nazývame prítomnosť.

Minulosť už neexistuje. Je uložená len ako spomienka v nervových spojeniach tvojho mozgu.

Budúcnosť ešte neexistuje. Je to len predstava, ktorú si mozog kreslí, aby sa pripravil na to, čo by sa mohlo stať.

Ale tvoje telo, tvoje bunky, tvoje mitochondrie, tvoje srdce, jednoducho  všetko funguje iba v jednom bode.

Teraz.

A to je možno tá najväčšia pravda o živote.

 

Tvoje telo žije iba v prítomnosti

 

Predstav si, čo sa práve teraz deje vo vnútri teba.

Miliardy elektrónov preskakujú medzi molekulami. V mitochondriách prebiehajú reakcie, ktoré vyrábajú energiu. Srdce pumpuje krv. Nervové signály sa šíria telom.

To všetko sa deje v tejto sekunde.

Nie v minulosti. Nie v budúcnosti.

Biológia nepozná včerajšok ani zajtrajšok.

Pozná iba prítomný moment.

Keď sa na to pozrieš ešte hlbšie, zistíš niečo fascinujúce.

Energia, ktorá teraz poháňa tvoje myšlienky, pochádza zo Slnka. Fotóny zo slnečného svetla kedysi dopadli na rastliny. Rastliny ich premenili na energiu. Ty si tú energiu prijal v potrave.

A teraz tá istá energia prúdi tvojimi bunkami.

Slnko sa stalo myšlienkou v tvojej hlave.

 

Mozog skladá realitu po malých kúskoch

 

Máme pocit, že realita plynie plynulo. Ale mozog funguje trochu inak.

Vedomie sa skladá z krátkych okamihov. Mozog zbiera informácie zo zmyslov, z tela, z pamäti a každé približne tri sekundy z nich vytvorí jeden malý „balík reality“.

Potom príde ďalší.

A ďalší.

A ďalší.

Takto vlastne prežívame život.

Nie ako nekonečný tok, ale ako sériu drobných momentov, ktoré mozog spája dohromady.

Preto sa niekedy stane, že keď sa úplne zastavíš, keď sa nadýchneš, keď spomalíš a  zrazu máš pocit, že čas sa rozšíril.

Nie je to ilúzia.

Len si si konečne všimol jeden z tých momentov.

 

Prečo sa strácame mimo prítomnosti?

 

Ľudská myseľ má zvláštnu vlastnosť.

Neustále cestuje.

Raz do minulosti, kde prehráva staré príbehy.

Raz do budúcnosti, kde si predstavuje, čo by sa mohlo stať.

Mozog to robí preto, aby nás chránil. Aby predpovedal svet.

Ale má to vedľajší efekt.

Človek často prestane žiť tam, kde sa život skutočne deje.

V prítomnosti.

A potom vzniká stres. Úzkosť. Napätie.

Nie preto, že by bol problém v tejto sekunde.

Ale preto, že myseľ sa snaží riešiť tisíc vecí, ktoré sa práve nedejú.

 

Telo nás vždy vracia späť

 

Existuje však jeden jednoduchý spôsob, ako sa vrátiť späť do reality.

Telo.

Keď sa začneš hýbať, keď začneš dýchať pomalšie, keď cítiš chlad vzduchu alebo teplo slnka na koži, mozog dostane jasný signál.

Život sa deje tu.

Preto pohyb tak často mení psychiku človeka.

Po prechádzke je hlava čistejšia. Po tréningu sa zrazu veci zdajú jednoduchšie.

Nie preto, že by sa svet zmenil.

Ale preto, že si sa vrátil späť do momentu, kde sa život odohráva.

 

Energia rozhoduje o kvalite vedomia

 

Je ešte jedna vec, ktorú si veľa ľudí neuvedomuje.

Kvalita vedomia závisí od energie v tele.

Keď mitochondrie fungujú dobre, keď má telo dostatok svetla, pohybu a kyslíka, mozog pracuje úplne inak.

Myseľ je pokojnejšia. Vnímanie je jasnejšie.

Keď je telo vyčerpané, mozog sa začne správať chaoticky.

Preto sú jednoduché veci tak silné:

ranné svetlo

pohyb

hlboký dych

spánok

Nie sú to len „zdravé návyky“.

Sú to veci, ktoré upravujú samotnú kvalitu vedomia.

 

Jedno malé okno slobody

 

Je tu ešte jeden zaujímavý moment.

Medzi impulzom a reakciou existuje krátky priestor.

Asi dve alebo tri sekundy.

Keď sa niečo stane, niekto niečo povie, príde stresová situácia, objaví sa emócia a mozog automaticky pripraví reakciu.

Ale v tom krátkom okne môže vstúpiť vedomie.

Stačí jeden nádych.

A človek sa môže rozhodnúť inak.

Možno práve v tomto malom priestore sa skrýva to, čo nazývame sloboda.

 

Jednoduchá pravda o živote

 

Keď sa pozrieš na celý obraz, je to vlastne jednoduché.

Slnko posiela energiu na Zem.

Rastliny ju zachytia.

Mitochondrie ju premenia na život.

Mozog z nej vytvorí vedomie.

A v každej sekunde sa tento proces deje znova.

Preto je prítomný okamih taký výnimočný.

Je to jediné miesto, kde sa stretáva energia, telo a vedomie.

Je to jediný bod, kde môžeš skutočne žiť.

 

Malá výzva na dnes

 

Skús dnes urobiť jednu jednoduchú vec.

Keď sa niekde zastavíš: na ulici, v lese, doma pri okne, tak na tri sekundy nič nerob.

Len sa nadýchni.

Všimni si svetlo. Zvuky. Svoje telo.

To je realita.

To je život.

A práve v tejto chvíli sa odohráva celý vesmír tvojho života.

 

Záver

 

Ak chceš byť viac prítomný, nezačni v hlave.

Začni v tele.

Choď sa prejsť.

Pohni telom.

Nadýchni sa čerstvého vzduchu.

Cíť zem pod nohami.

Pohyb je jeden z najjednoduchších spôsobov, ako sa vrátiť späť do reality.

Keď sa telo začne hýbať, mozog sa upokojí. Myseľ sa prestane túlať v minulosti a budúcnosti.

A zrazu si späť.

Tu.

Teraz.

Tak dnes urob jednu jednoduchú vec.

Vstaň.

Urob pár krokov.

A dovoľ telu, aby ťa vrátilo tam, kde sa život naozaj deje.

Do prítomnosti.

 

Ak ťa téma prítomného okamihu, pohybu a vedomejšieho života zaujala, tieto knihy určite stoja za prečítanie:

 

Sila prítomného okamihu – Eckhart Tolle

Jedna z najznámejších kníh o tom, prečo sa ľudská myseľ často stráca v minulosti a budúcnosti. Autor veľmi jednoducho vysvetľuje, ako sa naučiť vnímať život viac v prítomnosti a nájsť pokoj v každodenných momentoch.

Flow – Mihaly Csikszentmihalyi

Kniha o stave, keď je človek úplne ponorený do činnosti – často pri pohybe, športe alebo tvorbe. Autor vysvetľuje, prečo práve tieto momenty prinášajú najväčší pocit zmyslu, sústredenia a spokojnosti.

Dych – James Nestor

Fascinujúca kniha o tom, ako spôsob dýchania ovplyvňuje naše zdravie, energiu aj psychiku. Ukazuje, že niekedy stačí zmeniť spôsob, akým dýchame, aby sa zmenilo aj to, ako sa cítime a fungujeme počas dňa. Mne sa táto kniha veľmi páčila, odporúčam.

 

Ak chceš zažiť tento pocit prítomnosti aj cez pohyb, rád ti pomôžem.

Individuálne tréningy Empigo sú postavené na jednoduchom princípe:

  • pohyb
  • energia
  • zdravie

 

👉 kontakt / tréning

Mirek Pramuka

Osobný tréner | Košice

🎙️EMPIGO PODCAST: Vlasy ako zrkadlo energie

Vlasy nie sú kozmetika. Sú biologický signál.

Keď vlasy rednú, keď padajú, keď šedivejú, telo s tebou komunikuje. Nejde o šampón. Nejde o genetiku samotnú. Ide o energiu, mitochondrie, hormóny a schopnosť tvojho tela udržať biologický gradient života.

V tomto podcaste vysvetľujem:

-prečo silným mužom s vysokým testosterónom vypadávajú vlasy

-čo je DHT a prečo existuje

-prečo ženám padajú vlasy po pôrode alebo v menopauze

-prečo vlasy šedivejú a čo to znamená o starnutí

a hlavne čo môžeš prakticky urobiť, aby si obnovil biologickú funkciu

 

Toto nie je podcast o vlasoch.

Je to podcast o energii, adaptácii a pochopení vlastného tela.

Keď pochopíš signál, prestaneš bojovať s telom.

Začneš s ním spolupracovať.

 

Mirek Pramuka

Osobný tréner Košice

www.empigo.sk

Stukovatená pečeň: príznaky, strava a stabilizácia pečene

Pečeň nie je len filter. Je to časový orgán, ktorý riadi energiu, rytmus a schopnosť tela udržať poriadok.

 

Preto sa pri stukovatenej pečeni nedá vychádzať z univerzálnych rád typu zober všetku glukózu, daj extrémny pôst alebo jedz len proteín. Najprv treba pochopiť, v akom stave je pečeň. Zdravá pečeň zvládne variabilitu a experimenty. Preťažená alebo zapálená pečeň potrebuje predvídateľnosť. To je rozdiel, ktorý rozhoduje o tom, či ti určitý režim pomôže alebo ublíži.

Stukovatená pečeň nie je pečeň, ktorá má málo energie. Je to pečeň, ktorá je energeticky preplnená, má zle rozdelený tok energie a je pod chronickým metabolickým tlakom. V praxi to znamená inzulínovú rezistenciu, preťažené mitochondrie, zvýšený zápal a zníženú schopnosť robiť jemnú, dlhodobú prácu. A práve tu prichádza albumín. Albumín je dlhodobý proteín vyrábaný v pečeni a jeho hladina je jedným z najlepších jednoduchých signálov, či má pečeň syntetickú rezervu. Keď albumín klesá, neznamená to, že telo albumín nepotrebuje. Znamená to, že systém už nedokáže investovať do dlhodobých štruktúr a ide v survival režime. V takom stave sa organizmus správa, akoby bol v strese alebo v hladovaní, aj keď človek jedáva. Preto je nízky albumín nepríjemný signál. Nie je to detail, je to znak, že poriadok a plánovanie sa rozpadajú.

Bilirubín je druhý dôležitý marker, ale treba ho čítať inak. Bilirubín nevzniká v pečeni. Vzniká najmä pri rozpade starých červených krviniek, typicky v slezine, ako produkt rozkladu hemu. Potom sa viaže na albumín a putuje do pečene. V pečeni sa musí konjugovať, teda spraviť vodorozpustným, aby sa dal vylúčiť žlčou do čreva. Tam sa ďalej metabolizuje a jeho produkty dávajú stolici hnedú farbu. Bilirubín nie je len odpad. Je to silný antioxidant a redoxný signál. Mierne vyšší bilirubín môže znamenať vyššiu antioxidačnú ochranu. Zároveň však môže signalizovať, že pečeň práve nezvláda spracovanie v danom metabolickom stave. Preto je dôležité pozerať sa na bilirubín vždy v kontexte albumínu a celkového stavu.

Gilbertov syndróm do toho vstupuje ako špecifická citlivosť na čas. Pri Gilbertovi je geneticky znížená aktivita enzýmu UGT1A1, ktorý konjuguje bilirubín. To neznamená, že je človek chorý. Znamená to, že pečeň má menšiu rezervu v spracovaní bilirubínu a citlivejšie reaguje na stres, hladovanie, nedostatok spánku a rozbitý rytmus. Gilbert je v podstate marker toho, že keď stratíš čas, uvidíš to rýchlejšie na bilirubíne, na únave, na mozgovom tlaku alebo na žltšom očnom bielku. Preto ľudia s Gilbertom často cítia vlny, raz je dobre, raz je horšie. Nie preto, že by sa im každý deň menila pečeň. Ale preto, že sa mení rytmus, stres a kapacita spracovania.

Hladovanie je v tejto téme dvojsečná zbraň. Krátke hladovanie, napríklad 14 až 16 hodín, môže pomôcť stukovatenej pečeni, lebo zníži inzulín, zníži tlak na tvorbu tukov a umožní telu prepnúť do spaľovania uložených zásob. To je dôvod, prečo veľa ľudí cíti po rozumnom prerušovanom hladovaní zlepšenie. Problém nastáva, keď sa hladovanie zmení na stres, keď sa predĺži, keď sa robí chaoticky, keď je človek nevyspatý alebo keď už existuje zápal a nízky albumín. Vtedy hladovanie zvyšuje kortizol, tlačí pečeň do survival módu, zhoršuje konjugáciu bilirubínu a môže vyvolať presne tie príznaky, ktoré ľudia s Gilbertom poznajú. Preto nie je pravda, že pôst je vždy liek. Pôst je nástroj, ktorý funguje len vtedy, keď systém ešte má rezervu.

Veľká chyba pri zapálenej alebo stukovatenej pečeni je zobrať všetku glukózu. Glukóza nie je len palivo. Je to aj signál bezpečia. Ak chorému systému zoberieš glukózu úplne, často tým zvýšiš stresové hormóny a donútiš pečeň vyrábať glukózu cez glukoneogenézu. To je energeticky náročné a v preťaženom stave to môže znamenať ešte viac tlaku. Pri pečeni, ktorá je na hrane, malé, pravidelné množstvo glukózy často stabilizuje systém, zníži kortizol a umožní pečeni vrátiť sa z survival režimu do režimu syntézy a opravy. To neznamená jesť cukor bez rozumu. Znamená to nevyhlasovať nulové sacharidy ako univerzálnu spásu pre každého.

To isté platí pre proteín. Vyšší proteín na raňajky môže byť pre zdravého človeka veľmi dobrý, lebo stabilizuje chuť do jedla, podporí sval a zlepší metabolickú stabilitu. Ale pre pečeň v strese môže byť vysokoproteínové ráno bez glukózy ďalší stresor. Aminokyseliny sa potom nepoužijú na syntézu, ale na tvorbu glukózy, čo zvyšuje glukagón a môže tlačiť systém do podobného režimu ako hladovanie. Preto proteín nie je automatický liek na nízky albumín. Albumín sa nevyrába tak, že zješ viac proteínu. Albumín sa vyrába vtedy, keď pečeň má čas, pokoj a rytmus a môže investovať do budúcnosti.

A tu sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu. Stabilizácia pečene ide vždy cez čas. Časovanie jedla, časovanie spánku, ranné svetlo, tma večer, pravidelnosť a predvídateľnosť sú prvý krok. Bez toho sú všetky makrá len hádanie. Keď pečeň nevie, kedy je deň a kedy noc, prejde do núdzového režimu. V takom stave sa strava ľahko stane ďalším stresom. Keď sa čas vráti, pečeň sa začne vracať k poriadku. A poriadok sa v číslach ukazuje najmä cez albumín ako dlhodobý marker kapacity a cez bilirubín ako dynamický marker spracovania a redoxného tlaku. Preto je múdre sledovať oboje, ale rozumne. Albumín nemá zmysel merať denne, lebo sa mení v týždňoch. Bilirubín môže kolísať rýchlejšie a povie ti viac o tom, ako systém reaguje na stres, hladovanie a rytmus.

Zhrnutie je jednoduché. Pri stukovatenej alebo zapálenej pečeni nefunguje extrém. Funguje stabilita. Nejde len o to, čo ješ, ale kedy to ješ a v akom stave je pečeň. Keď je pečeň silná, zvládne pôsty aj vyšší proteín. Keď je pečeň na hrane, potrebuje miernu glukózu, pravidelnosť a pokoj. A keď je prítomný Gilbertov syndróm, citlivosť na čas je ešte vyššia a chaos sa prejaví rýchlejšie. Pečeň sa nehojí výkonom. Pečeň sa hojí dôverou v čas.

Ak chceš ísť ďalej než len o tom čítať a chceš vedieť, ako tieto princípy aplikovať v jedle, pohybe a režime dňa, EMPIGO protokol nižšie je presne o tom. Nie je extrémny. Je stabilizačný.

 

Ak chceš na svojom tele pracovať naozaj rozumne, naučiť sa cvičiť tak, aby podporovalo zdravie, zlepšiť stravu bez extrémov a schudnúť spôsobom, ktorý je dlhodobo udržateľný, ozvi sa mi. Spolu nastavíme režim, ktorý bude rešpektovať rytmus tvojho tela, nie ho tlačiť do výkonu.

 

Treningový denník-Osobný tréner Košice

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mirek Pramuka | Empigo

Osobný tréner Košice

www.empigo.sk

IG: @coach_empigo

Email: info@empigo.sk

 

Link na pečeňový protokol

 

Pečeňový protokol

 

Dôležitá poznámka

 

Nie som lekár. Tento blog o pečeni protokol je režimová a tréningová podpora zameraná na rytmus dňa, odľahčenie záťaže a lepšie vnímanie signálov tela. Nenahrádza lekársku diagnostiku ani liečbu.

Ak máš diagnostikované ochorenie pečene, užívaš lieky alebo sa tvoj stav zhorší, ber tento protokol ako doplnok a rieš ho v spolupráci s lekárom.

Pri výskyte silnej bolesti pod pravým rebrom, žltého sfarbenia kože alebo očí, tmavého moču, svetlej stolice, výraznej nevoľnosti alebo náhleho zhoršenia stavu protokol prerušíš a kontaktuj lekára.