Neurotransmitery sú dôležité, pretože sú to chemickí poslovia, ktorí umožňujú mozgu komunikovať s ostatnými časťami tela. Bez neurotransmiterov by mozog nemohol vysielať správy do svalov, orgánov a iných tkanív.
Ste unavení, podráždení alebo máte pocit, že vám niečo chýba? Ak áno, možno je to preto, že máte nedostatok neurotransmiterov. Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré prenášajú informácie medzi nervovými bunkami. Majú vplyv na širokú škálu funkcií, vrátane nálady, učenia, pamäti, pohybu, chuti do jedla a spánku.
Dobrý stav neurotransmiterov je dôležitý pre naše celkové zdravie a pohodu. Ak máme nedostatok neurotransmiterov, môžeme sa cítiť smutní, depresívni, frustrovaní alebo podráždení. Môžeme mať problémy so sústredením, učením, pamäťou alebo aj svalmi. Môžu nastať aj problémy s trávením, spánkom alebo chuťou do jedla.
Našťastie, existuje niekoľko spôsobov, ako zvýšiť hladinu neurotransmiterov. Môžeme to urobiť optimálnou stravou, pravidelným cvičením, dostatkom spánku a relaxáciou a je nutné si dať záležať na prostredí kde trávime svoj čas.
Tu je niekoľko konkrétnych príkladov, ako neurotransmitery ovplyvňujú našu biológiu:
Dopamín je neurotransmiter, ktorý je spojený s pohybom, učením, náladou a motiváciou. Nízka hladina dopamínu môže spôsobiť problémy s pohybom, učením, náladou a motiváciou. Málo ľudí vie, že dopamín ovplyvňuje aj naše svaly. Ak máme nedostatok dopamínu, môžeme sa cítiť smutní, depresívni alebo bez motivácie. Nízky dopamín je úzko spojený so závislosťami.
Napríklad, užívanie drog alebo alkoholu môže spôsobiť uvoľnenie dopamínu v mozgu. To môže byť veľmi príjemný pocit, ktorý môže viesť k tomu, že sa ľudia stanú na týchto látkach závislými.
Sérotonín je neurotransmiter, ktorý je spojený s náladou, spánkom a chuťou do jedla. Nízka hladina sérotonínu môže spôsobiť depresiu, nespavosť a problémy s trávením.
GABA je neurotransmiter, ktorý je spojený s upokojujúcim účinkom. Nízka hladina GABA môže spôsobiť úzkosť a nespavosť.
Noradrenalín je zodpovedný za našu pozornosť, koncentráciu a motiváciu. Ak máme nedostatok noradrenalínu, môžeme sa cítiť unavení, podráždení alebo demotivovaní.
Acetylcholín je zodpovedný za naše svalové pohyby, pamäť a učenie. Ak máme nedostatok acetylcholínu, môžeme mať problémy s pamäťou, učením alebo pohybom.
Prečo sú všetky neurotransmitery, okrem acetylcholínu, tvorené z aminokyselín?
Aminokyseliny sú stavebné jednotky proteínov. Proteíny sú nevyhnutné pre mnoho funkcií v tele, vrátane tvorby neurotransmiterov.
Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré prenášajú informácie medzi nervovými bunkami. Sú zodpovedné za širokú škálu funkcií, vrátane nálady, pozornosti, motivácie, pohybu, chuti do jedla a spánku.
Aby sa neurotransmiter mohol vytvoriť, musí sa najprv zostaviť z jeho stavebných blokov, ktoré sú aminokyseliny. Aminokyseliny sa môžu získať z potravy alebo sa môžu syntetizovať v tele.
Acetylcholín je jediný neurotransmiter, ktorý nie je tvorený z aminokyselín. Je tvorený z cholínu a acetylkoenzýmu A.
Cholín je bielkovinová stavebná jednotka, ktorá sa nachádza v potravinách ako sú vajcia, orechy, semená a listová zelenina. Acetylkoenzým A je látka, ktorá sa tvorí v tele počas metabolizmu.
Takže, aby sa všetky neurotransmitery, okrem acetylcholínu, mohli vytvoriť, musia sa najprv získať aminokyseliny. Aminokyseliny sa môžu získať z potravy alebo sa môžu syntetizovať v tele.
Ešte krátko vysvetlím prečo je acetylcholín jediným neurotransmiterom, ktorý nie je tvorený z aminokyselín:
Zatiaľ neexistuje odpoveď na otázku, prečo je acetylcholín jediný, nie je to známe. Je však pravdepodobné, že dôvod je kombináciou viacerých faktorov, vrátane evolučného vývoja, špecifických vlastností acetylcholínu a jeho mechanizmu účinku.
Aby sme mohli tvoriť bezproblémovo všetky neurotransmitery, potrebujeme mať vyváženú stravu.
Táto strava by mala obsahovať dostatok nasledujúcich živín:
Proteíny: proteíny sú stavebnými jednotkami neurotransmiterov. Najdôležitejšie sú aminokyseliny, ktoré sú súčasťou proteínov. Aminokyseliny sa môžu získať z potravy alebo sa môžu syntetizovať v tele.
Tuky: tuky sú tiež dôležité pre tvorbu neurotransmiterov. Tuky sú nevyhnutné pre transport neurotransmiterov v tele.
Sacharidy: sacharidy poskytujú energiu, ktorú telo potrebuje na tvorbu neurotransmiterov.
Okrem týchto živín je dôležité dbať aj na to, aby sme do tela dostávali dostatok minerálov a vitamínov.
Ak chcete vedieť, ktoré neurotransmitery sú pre vás najdôležitejšie, môžete si urobiť jednoduchý test.
Zodpovedzte si nasledujúce otázky:
Mávam problémy s pozornosťou, koncentráciou alebo motiváciou?
Mávam problémy s pamäťou, učením alebo pohybom?
Mávam problémy so šťastím, náladou alebo spánkom?
Ak ste odpovedali áno na viaceré otázky, znamená to, že pre vás sú dôležité neurotransmitery, ktoré sú s týmito funkciami spojené.
Dnešný článok venujem neurotransmiteru s názvom DOPAMÍN. Dopamín je neurotransmiter, ktorý je známy ako „hormón šťastia“. Je však tiež dôležitý pre naše svaly, pretože dokáže stimulovať ich rast a regeneráciu. Poďme sa na to pozrieť z blízka.
Dopamín [C8H11NO2] je neurotransmiter, ktorý zohráva dôležitú úlohu v mnohých funkciách tela, vrátane učenia, pamäti, nálady, motivácie a pohybu. Dopamín je tiež dôležitý pre rast a regeneráciu svalov.
V tomto článku sa pozrieme na vzťah medzi dopamínom a svalmi. Budeme sa zaoberať tým, ako dopamín ovplyvňuje rast a regeneráciu svalov, silu svalov a koordináciu. Pozrieme sa tiež na to, ako môžete zvýšiť hladinu dopamínu, aby ste zlepšili svoju svalovú hmotu, silu a koordináciu.Optimálnym zvýšením dopamínu v tele, zlepšíte aj mnohé iné funkcie.
Ale poďme pekne postupne.
Dopamín sa tvorí z aminokyselín tyrozínu alebo fenylalanínu. Tieto aminokyseliny sa nachádzajú v živočíšnych produktoch, ako je mäso, ryby, vajcia a mliečne výrobky. Vyskytujú sa však aj v niektorých rastlinných potravinách, ako sú orechy, semená a kakao.
Konzumácia živočíšnych produktov a rýb je teda najlepším spôsobom, ako zvýšiť hladinu dopamínu. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo boli naši predkovia, ktorí žili vo Východoafrickej priekope, schopní vyvinúť čelný lalok, časť mozgu, ktorá je spojená s vyššou inteligenciou a sebakontrolou.
Vývoj čelného laloku si vyžadoval dostatok tyrozínu a fenylalanínu, ktoré sa nachádzali v mäkkýšoch a rybách, ktoré naši predkovia lovili. Okrem toho sa chladná a vlhká pôda vo Východoafrickej priekope prispela k filtrácii vody, ktorá bola bohatá na jód. Jód je dôležitý pre tvorbu tyrozínu. Jód je potrebný pre tvorbu tyrozínu, pretože je súčasťou enzýmu tyrozínhydroxylázy, ktorý je potrebný na konverziu tyrozínu na L-DOPA.
L-DOPA je prekurzorom dopamínu, noradrenalínu a adrenalínu.
Naši predkovia žili vo Východoafrickej priekope z niekoľkých dôvodov.
Podnebie: Východoafrická priekopa je domovom subtropického podnebia, ktoré je ideálne pre ľudský život. Teploty sú primerané a množstvo zrážok je dostatočné na zabezpečenie potravy a vody.
Potravinové zdroje: Východoafrická priekopa je domovom mnohých druhov živočíchov, ktoré boli potenciálnymi korisťou pre našich predkov. To poskytovalo našim predkom dostatok potravy, ktorá bola potrebná na prežitie a rozmnožovanie.
Geografická poloha: Východoafrická priekopa sa nachádza v blízkosti rovníka, čo znamená, že je to dobre osvetlená oblasť. To bolo dôležité pre našich predkov, pretože im umožnilo využívať slnečné svetlo na výrobu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí a imunitný systém.
Okrem týchto faktorov je možné, že našich predkov do Východoafrickej priekopy prilákali aj ďalšie faktory, ako napríklad:
Bohatá minerálna pôda: Východoafrická priekopa je domovom bohatej minerálnej pôdy, ktorá bola dôležitá pre rast rastlín, ktoré boli potravou pre našich predkov.
Ochrana pred predátormi: Východoafrická priekopa je obklopená horami a riekami, ktoré poskytovali našim predkom ochranu pred predátormi.
Východoafrická priekopa bola teda ideálnym miestom pre život našich predkov. Poskytovala im všetko, čo potrebovali na prežitie a rozmnožovanie.
Dopamín je ako stavebný robot, ktorý pomáha budovať svaly.
Keď cvičíte, svaly (svalové bunky) sa poškodzujú, to už asi každý vie. To je normálne a nevyhnutné napríklad pre rast svalov. Po cvičení sa svalové bunky začnú opravovať a dopamín tomuto procesu pomáha.
Dopamín stimuluje syntézu bielkovín v svalových bunkách. Bielkoviny sú stavebnými kameňmi svalov a sú nevyhnutné pre ich rast a regeneráciu. Dopamín tiež inhibuje rozpad bielkovín v svalových bunkách. To znamená, že dopamín pomáha chrániť svalové bielkoviny pred rozpadom.
Trošku odbočím a vysvetlím vám dôležitý proces s názvom: ubikvitinácia. Je proces, pri ktorom sa bielkoviny v bunke označujú na rozpad.
Dopamín môže inhibovať ubikvitináciu svalových buniek, pomáha ich chrániť pred rozpadom, alias bunkovou smrťou (apoptózou). Dopamín to robí tým, že sa viaže na receptory na svalových bunkách. Tieto receptory následne aktivujú signalizačné dráhy, ktoré inhibujú ubikvitináciu.
Výskum ukázal, že dopamín môže znížiť rozpad svalových bielkovín. To môže viesť k zvýšeniu sily a tiež k hypertrofii.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3038169
Tu je ešte konkrétny mechanizmus, akým dopamín inhibuje ubikvitináciu svalov:
Dopamín sa viaže na receptory na svalových bunkách. Tieto receptory následne aktivujú signalizačnú dráhu, ktorá vedie k aktivácii proteínu p70S6K. Proteín p70S6K potom inhibuje aktivitu proteínu 26S proteasomového komplexu. Proteazomový komplex je enzýmový komplex, ktorý rozkladá bielkoviny. Inhibíciou aktivity proteasomového komplexu dopamín zabraňuje rozkladu svalových bielkovín.
Tento mechanizmus jednoznačne naznačuje, že dopamín môže byť prospešný pre rast a regeneráciu svalov.
Ľudskou rečou povedané: dopamín môže potlačiť hore spomínanú apoptózu (bunkovú smrť) svalových buniek po cvičení. To znamená, že dopamín môže pomôcť chrániť svalové bunky (svaly).
Teraz sa vrátim naspäť k podtéme vzťahu dopamín a svaly.
Ak chcete, aby vaše svaly rástli alebo aj dobre regenerovali, je dôležité, aby ste mali okrem iného aj dostatok bielkovín v strave.
Bielkoviny sú stavebnými kameňmi svalov a sú nevyhnutné pre ich rast. Dopamín pomáha zvýšiť syntézu bielkovín v svalových bunkách. Jednoducho to znamená, že dopamín môže pomôcť svalovým bunkám regenerovať alebo aj hypertrofovať.
Ale bacha! Svalová bunka nemusí spáchať apoptózu, aby došlo k hypertrofii.
Hypertrofia je proces, pri ktorom sa svalové bunky zväčšujú. Dochádza k tomu, keď svalové bunky syntetizujú viac bielkovín. Apoptóza je proces, pri ktorom sa svalové bunky zabíjajú. Je to veľmi kontrolovaný proces. Dochádza k tomu, keď sú svalové bunky príliš poškodené alebo keď ich telo už nepotrebuje. Aby došlo vôbec k hypertrofii, je potrebné, aby svalové bunky boli poškodené, ale nie natoľko, aby zomreli. Dopamín môže pomôcť chrániť svalové bunky pred apoptózou, čím môže pomôcť podporiť hypertrofiu.
Najprv je potrebné si vysvetliť, že dopamín má 5 receptorov.
Dopamínové receptory sú špecifické štruktúry na povrchu buniek, ktoré reagujú na dopamín. Keď sa dopamín naviaže na dopamínový receptor, spôsobí to, že bunka zmení svoju aktivitu-správanie.
V ľudskom mozgu sa nachádza päť typov dopamínových receptorov: D1, D2, D3, D4 a D5. Každý typ receptora má inú štruktúru a funkciu.
D1 a D5 receptory sú stimulačné, čo znamená, že ich aktivácia vedie k zvýšeniu aktivity bunky.
Keď sa učíte niečo nové, dopamín sa uvoľňuje v mozgu. Dopamín sa viaže na D1 receptory v prefrontálnej kôre, čo vedie k zvýšenej aktivite tejto oblasti mozgu. To pomáha zlepšiť schopnosť učenia a zapamätávania.
D2 a D3 receptory sú inhibičné, čo znamená, že ich aktivácia vedie k zníženiu aktivity bunky.
Keď sa snažíte ovládať svoje pohyby, dopamín sa uvoľňuje v mozgu. Dopamín sa viaže na D2 receptory v bazálnych gangliách, čo vedie k zníženiu aktivity tejto oblasti mozgu. To pomáha zlepšiť koordináciu a kontrolu pohybov.
D4 receptory sú menej preskúmané ako ostatné typy dopamínových receptorov. Ich funkcia nie je úplne jasná. Niektoré štúdie naznačujú, že D4 receptory môžu byť spojené s vnímaním odmeny a motiváciou.
Trošku to ešte vysvetlím, nakoľko je to dôležité.
Dopamínové receptory D4 sú spojené s vnímaním odmeny a motiváciou. Keď sa človek alebo zviera zapojí do správania, ktoré je spojené s odmenou, napríklad s konzumáciou drogy, dopamín sa uvoľňuje v mozgu. Dopamín sa viaže na D4 receptory, čo spôsobuje, že bunky menia svoju aktivitu. Táto zmena aktivity vedie k pocitu potešenia a motivuje človeka alebo zviera k opakovaniu správania.
Ak je hladina dopamínu nízka, môže to viesť k nedostatku motivácie a k hľadaniu správania, ktoré by mohlo hladinu dopamínu zvýšiť. To môže viesť k závislosti na drogách, alkohole, hazardných hrách, jedle alebo iných činnostiach, ktoré môžu spôsobiť uvoľnenie dopamínu.
Prečo je dopamínových receptorov päť, nie viac alebo menej, nie je úplne jasné. Je možné, že každý typ receptora má špecifickú úlohu v určitých procesoch v tele.
Je však tiež možné, že rôzne typy dopamínových receptorov spolupracujú, aby vytvorili komplexný systém, ktorý reguluje rôzne funkcie v tele.
Uvádzam ešte niekoľko príkladov toho, ako dopamínové receptory fungujú:
Keď cvičíte, svaly sa poškodzujú. Poškodené svaly sa potom regenerujú a rastú. Dopamín je potrebný pre tento proces regenerácie.
Dopamín stimuluje syntézu bielkovín vo svaloch. Bielkoviny sú stavebnými kameňmi svalov. Keď sa zvýši syntéza bielkovín, svaly rastú.
Dopamín tiež inhibuje rozpad bielkovín vo svaloch. To pomáha chrániť svaly pred poškodením a umožňuje im rásť.
Sila je dôležitou súčasťou každého ľudského tela. Pomáha nám vykonávať každodenné úlohy, ako je chôdza, nosenie vecí a športovanie a pod..
Sila je tiež dôležitá pre zdravie a celkovú pohodu.
Sila je spôsobená kontrakciou svalov. Svalové kontrakcie sú kontrolované nervami. Nervy sú tvorené nervovými bunkami, ktoré sa nazývajú neuróny.
Dopamín je neurotransmiter, ktorý hrá extrémne dôležitú úlohu v nervovom systéme. Dopamín pôsobí na neuróny a reguluje ich aktivitu.
Dopamín má priamy ale aj nepriamy vplyv na silu.
Dopamín zvyšuje excitáciu neurónov, ktoré kontrolujú svalové kontrakcie. To znamená, že dopamín robí neuróny citlivejší na stimuly. Keď sú neuróny citlivejšie, vysielajú silnejšie signály do svalov. Silnejšie signály spôsobujú silnejšie svalové kontrakcie. Ide tu o efektivitu.
Dopamín tiež zlepšuje rast a regeneráciu neurónov. Rast a regenerácia neurónov je dôležitá pre udržanie zdravých a silných nervov. Keď sú nervy zdravé a silné, môžu lepšie kontrolovať svalové kontrakcie.
Zvýšením hladiny dopamínu môžeme zlepšiť obe funkcie silu, ale aj koordináciu.
Dopamín má hlavne vplyv na kostrové svaly spojené s motorikou a koordináciou, ako sú svaly končatín. Taktiež reguluje svalové pohyby oka, prispievajúce k ich presnému riadeniu. Okrem toho, dopamín ovplyvňuje hladké svalstvo v orgánoch, ako sú črevo, maternica a srdce, čím zabezpečuje reguláciu peristaltiky, kontrakcií maternice a iné fyziologické procesy.
Dopamín pôsobí ako dirigent v orchestri očného svalstva. Jeho význam v riadení očných pohybov a udržiavaní správnej ostrosti videnia podčiarkuje jeho neoceniteľný prínos k zdraviu očí. Nedostatok dopamínu môže kompromitovať svalovú koordináciu oka, potenciálne prispievajúce k problémom s krátkozrakosťou a inými očnými poruchami.
Dopamín vstupuje do hry aj v reprodukčnom systéme, konkrétne v maternici. Jeho regulácia svalových kontrakcií je kľúčová pre priebeh tehotenstva a zabezpečuje optimálny vývoj plodu. Udržiavanie stabilnej hladiny dopamínu je nevyhnutné pre zachovanie rovnováhy a zdravého tehotenstva. Nedostatok dopamínu môže spôsobiť aj predčasný pôrod.
Dopamín je výrazne zapojený aj do regulácie hladkého svalstva v tráviacom systéme. Tento aspekt dopamínu ovplyvňuje peristaltiku v čreve, zabezpečuje pohyb potravy a optimálnu tráviacu funkciu.
Znížená koordinácia: Nízka hladina dopamínu môže spôsobiť, že svaly sa budú pohybovať nekoordinovane. To môže viesť k problémom s rovnováhou, stabilitou a pohyblivosťou.
Znížená sila: Nízka hladina dopamínu môže spôsobiť, že svaly budú slabšie. To môže viesť k problémom s vykonávaním každodenných úloh, ako je chôdza, beh alebo vykonávanie jemných motorických úloh.
Zvýšené riziko zranení: Nízka hladina dopamínu môže zvýšiť riziko zranení svalov. To je preto, že nekoordinované svaly sú náchylnejšie na nesprávne zaťaženie a poškodenie.
Nálada: Dopamín je spojený s pocitmi šťastia, odmeny a motivácie. Nízka hladina dopamínu môže spôsobiť depresiu, úzkosť a iné poruchy nálady.
Učenie a pamäť: Dopamín je dôležitý pre učenie nových informácií a udržiavanie pozornosti. Nízka hladina dopamínu môže spôsobiť problémy s učením a pamäťou.
Pohyb: Dopamín je dôležitý pre koordináciu a kontrolu pohybu. Nízka hladina dopamínu môže spôsobiť problémy s pohybom, ako je trasenie, stuhnutosť a spomalené pohyby.
Sexuálna túžba: Dopamín je spojený so sexuálnym vzrušením. Nízka hladina dopamínu môže spôsobiť zníženie sexuálnej túžby.
Závislosť: Dopamín je spojený s pocitmi odmeny a potešenia. Nízka hladina dopamínu môže zvýšiť riziko závislosti od návykových látok.
Nechceme len náhodilé „omrvinky“ potešenia. Dopamín a jeho úloha v svalovom systéme otvára brány k vylepšeniu svalovej hmoty a sily. Ako dosiahnuť stabilné zvýšenie hladiny dopamínu? A čo na to hovorí cirkadiánny rytmus?
Vyvážený mix aeróbnych / anaeróbnych aktivít a silového tréningu podporuje uvoľňovanie dopamínu. Udržujte svoj pohyb vyvážene a v súlade s denným rytmom.
B-vitamíny sú nevyhnutné pre syntézu dopamínu. Jedzte ich v dostatočnom množstve. Stabilizuje to dopamín a posilní to tiež imunitu.
Chlad v zime a slnečné svetlo v lete ovplyvňujú produkciu dopamínu. Rešpektujte prírodný cyklus a využite toto pozitívne spojenie pravidelne.
Stres vyčerpáva dopamín. Relaxačné techniky sú výborný nástroj. Skúste meditáciu a jógu, aby ste udržali harmóniu s vášim rytmom.
Optimalizujte kvalitný spánok podľa vášho cirkadiánneho rytmu. Upevnite nervový systém a dopamín na nočnú regeneráciu.
Dodržiavajte pravidelný spánok a budenie, čo pomáha udržiavať stabilné hladiny dopamínu v súlade s biologickým hodinovým tikotom. Zohľadňuje prirodzené svetlo ráno a tmu večer.
Kľúčom k optimálnym hladinám dopamínu a svalovej harmónii je spojenie svojho života s cirkadiánnym rytmom. Urobte si svoj každodenný cyklus pre podporu zdravia, vráti sa vám to mnohonásobne.
Zvýšenie hladiny dopamínu môže mať pozitívny vplyv na zdravie svalov a celého tela. Môže pomôcť zlepšiť koordináciu, silu, znížiť riziko zranení a zlepšiť náladu, učenie, pamäť, chuť do jedla, spánok a iné.
Výzvou na ceste za lepším zdravím nie je len dosahovanie cieľov, ale aj prekonávanie vlastných obmedzení.
Každý cvičebný krok, každé zdravé a optimálne jedlo sú malými víťazstvami na ceste k energickejšiemu a plnohodnotnejšiemu životu.
Pamätajte, že každý deň, ktorý investujete do svojho zdravia, je investíciou do vašej budúcnosti. Držte sa svojich cieľov a buďte hrdí na každý krok, ktorý urobíte pre svoje zdravie. Ste silní a táto cesta k zlepšeniu je pre vás.
PS: Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, tak spoločné zdieľanie informácií prispieva k šíreniu pozitívnej energie a podpore zdravého životného štýlu. Ďakujem vám, že ste tu na tejto ceste ku zlepšeniu zdravia, a poteší ma, ak si svoje dojmy a poznatky podelíte s ostatnými. Spoločným úsilím môžeme inšpirovať a motivovať viac ľudí na ceste k lepšiemu zdraviu.
V prípade, že máte nejaké otázky, názory alebo osobné skúsenosti, rád si ich prečítam a prezdieľam s vami ďalšie informácie či rady. Vaše komentáre pridávajú hodnotu a rozmanitosť k diskusii. Nech je tento priestor miestom otvorenej výmeny myšlienok a vzájomnej podpory.
Mirek Pramuka
Osobný tréner | Košice
